Free Web Hosting Provider - Web Hosting - E-commerce - High Speed Internet - Free Web Page
Search the Web


   

HEROÍN & PERVITÍN - CESTA DO PEKLA

B. je tridsiatnik, ktorého ste ešte pred rokom a pol mohli denne stretávať po bratislavských krčmách, kde od známych somroval drobáky. Na kosť vychudnutý, špinavý, chorobne žltý, bez zubov. Dnes vyzerá ako ktorýkoľvek chlapík v jeho veku a, ako tvrdí, po siedmich rokoch heroínovo-pervitínových dobrodružstiev konečne abstinuje.

 

A: Ty si spadol do závislosti v pomerne vysokom veku. Ako si s tým začal?

B: Heroín som mal prvý raz v roku 1991. Bol som v jednom klube a tam mi vraví kamoš, že nejaký jeho známy má heroín, či to nechcem vyskúšať. Povedal som, že v poriadku, a tak sme išli na byt, kde sme si dali heroínovú cigaretu. Potom dva týždne nič a zrazu na mňa došla šialená chuť, dať si to ešte raz. Tak som išiel za tým chlapíkom znovu a kúpil som si. Asi vtedy som v tom začal lietať.

A: To nutkanie bolo také silné? Po prvej dávke?

B: Také silné. Keby ten chlapík vtedy nebol doma, tak naňho v bráne čakám aj celý deň, kým by nedošiel.

A: Mne rozprávali rôzni ľudia, že keď si dali prvýkrát heroínovú cigaretu, bolo im zle, zvracali a bolo im celkovo mizerne. Aj ty máš takú skúsenosť?

B: Zvracal som zo začiatku aj ja, ale tí ľudia ti nepovedali celú pravdu. Ty sa síce vytyčkuješ, ale to zvracanie nie je také ako z alkoholu, že ti je zle a potrebuješ niečo dostať von. Toto je také, ako keď si odpľuješ. Pokiaľ si ja pamätám, zo mňa išla len tekutina, žiadne zbytky jedla. Vôbec ti to nevadí. Okrem toho niekto zvracia po prvej dávke, niekto aj po štvrtej, niekto vôbec.

A: Mne ale tvrdili, že im bolo fakt pod psa...

B: Asi mali nekvalitný heroín a zvracali z toho, čo bolo do neho primiešané. Nie z opiátu.

A: Dobre, vráťme sa k heroínovým cigaretám. Myslíš si, že sa dá ostať "len" pri nich alebo to nutne neskôr vedie k pichaniu?

B: Sú ľudia, ktorí fajčili trebárs šesť rokov, ale na záver z ekonomických dôvodov prešli na pichanie. Pri fajčení sú veľké straty, "využiješ" asi len tretinu drogy a dve tretiny idú do luftu. Takže to isté množstvo máš pri pichaní asi na trikrát.

A: Ako je to s dávkovaním?

B: To je individuálne. Úvodné dávky bývajú tak za 100 korún, ale sú ľudia, čo si dávajú pol gramu, čiže asi za 600 korún.

A: To sú už konské dávky, nie?

B: Keby si si to dal na prvýkrát, tak ťa to asi zabije. Ale určite by si aspoň omdlel, zmodrel a ja by som ti musel pichnúť soľ.

A: Kuchynskú soľ?!

B: Áno, pichol by som ti do žily soľný roztok, a keby si päť minút po vpichu neotvoril oči, tak znovu. Ak nie si mŕtvy, po druhej dávke tie oči zaručene otvoríš.

A: To kto vymyslel?

B: Neviem. Tak ako prišiel heroín, prišli aj informácie o prvej pomoci.

A: "Prvá pomoc" to znie dosť bizarne. Ako z nejakého školenia.

B: (Smiech) V každom prípade zachrániš kamošovi život.

A: Prečo akurát soľ?

B: Soľ je zásaditá a sťahuje z buniek heroín.

A: Keď toto bude čítať nejaký lekár, tak ho asi vystrie.

B: Lekári to určite odporúčať nebudú, lebo pichnúť si do žily soľ, to musí byť hrozná šleha na ľadviny a neviem na čo všetko možné, ale na druhej strane zachrániš človeka, ktorý by mohol zomrieť.

A: Nie je rozumnejšie zavolať záchranku?

B: Určite, ale keby sa to začalo vyšetrovať, tak ťa môžu obviniť z prechovávania nelegálnych látok a ja neviem ešte z čoho všetkého.

A: Heroín sa nepredáva čistý, ale sa seká rôznymi látkami. Ako je to?

B: Seká sa kvôli kšeftu, lebo díler predá lacnú prímes ako heroín. Debili to riedia napríklad aj práškovým cukrom. Predstav si, že si strelíš do žily práškový cukor. Lepší prípad je glukóza. Tiež sa dáva alnagon, paralen, ataralgin a podobne. To je ale tiež nahovno.

A: Ty si si heroín pichal. Nebolo ti nepríjemné, pchať si niečo do žily?

B: Najprv ma napichával kamoš. A to tak, že som bol celý ztuhnutý a díval som sa inam. Vždy som mu zavolal, že som kúpil háčko, aby prišiel. A on ma potom našiel.

A: Našiel?

B: Nastrelil, pichol mi heroín. No a jedného krásneho dňa som si kúpil heroín "o päť minút dvanásť". Skúšal som volať, ale nikto to nebral. Začínal som sa potiť, prišli bolesti brucha a nôh, tak som si povedal: "Kamaráde, ideš na to sám." Natiahol som si do striekačky, priškrtil žilu a teraz ten pohľad na to, ako ihla vniká do kože, a keď vidíš tú žilu... a keď si predstavíš tú hmotu, z čoho je žila... A vôbec to slovo ŽILA... Ježišmárja! A tak som išiel. Opatrne, trošku, pomaličky dovnútra... Už som myslel, že som vnútri, ale nemalo to podtlak, nenatiahol som krv -- nebol som v žile. Vytiahol som ihlu a zase som skúšal volať. Nikto nebral, tak som sa znovu prichystal. Povedal som si "musíš!" a vrazil som to do dovnútra. To bolo prvýkrát. Aj potom som sa ešte tomu vyhýbal, vždy keď bola možnosť, spravil mi to niekto iný. Ale postupne som si už začal pichať sám. A keď už som nemal žily, tak takými spôsobmi, že by si tomu ani neveril. Hocikedy som hľadal žilu pol hodinu, trištvrte hodinu, hodinu.

A: Čo je to hľadať žilu?

B: Že skúšaš rôzne miesta a rýpeš sa ihlou pod kožou, kým ju nenájdeš.

A: To musia byť vážne stavy, keď si schopný robiť takéto veci. Ako je to s hygienou?

B: Biedne. Napríklad injekčnú ihlu, ktorá sa má použiť raz, niektorí ľudia používajú týždeň.

A: Ty nie?

B: No, ja tak na tri až päť vpichov, potom je tupá. Boli časy, keď som na jednu dávku spotreboval dvadsať ihiel, kým som našiel žilu. Bol som dopichaný ako od šijacieho stroja.

A: Striekačky si bral odkiaľ?

B: Kupoval v Zdravotníckych potrebách alebo dostával na Hraničnej (Centrum pre liečbu drogových závislostí) zadarmo.

A: Tam dávajú zadarmo?

B: Áno.

A: A čo požičiavanie striekačiek medzi narkomanmi? To je dosť nebezpečné, nie?

B: Väčšina z nich si ani nepripúšťa, že môžu dostať hepatitídu alebo niečo horšie.

A: A ty?

B: Ja som to nikdy nerobil. To neprichádzalo do úvahy.

A: Vraj u nás je hepatitída (žltačka) medzi narkomanmi väčší problém ako AIDS. Je to pravda?

B: Áno, dosť ľudí má hepatitídu C. Keď ju chytíš, odíde ti pečeň a mal by si abstinovať. Počul som, že medzi narkomanmi je už aj AIDS. Vraj evidujú dva alebo tri prípady. Pochopiteľne to na Hraničnej nezverejňujú, je to lekárske tajomstvo, takže sa nevie, kto to je.

A: Keď sa teda bude praktikovať požičiavanie "vercajchu", hrozí epidémia, ktorá sa prostredníctvom prostitúcie rozšíri aj medzi "normálnych" ľudí...

B: To je jasné. Ja nechápem jednu vec, že si človek nie je schopný kúpiť za štyri koruny striekačku alebo si ju proste nejde vypýtať na Hraničnú.

A: Tá služba na Hraničnej funguje dlho?

B: Áno, dlho. Neviem presne odkedy.

A: Kde si chodil kupovať heroín?

B: Všade po Bratislave boli nejakí díleri. Jediné sídlisko, na ktorom som nebol kupovať, je Lamač. Keď som bol aktívne v tom, tak som mal pre istotu dvoch-troch dílerov, od ktorých som bral. Keď nemal jeden, tak som išiel k druhému.

A: Odkiaľ si vedel, kto predáva?

B: Keď v tom lietaš, tak to vieš. To si medzi sebou narkomani povedia. Proste dostaneš informáciu od človeka, ktorý našiel nejaký nový dobrý zdroj.

A: Ty si svojím spôsobom pamätník. Ako vyzeral nástup heroínu v Bratislave?

B: Vo väčšej miere sa začal objavovať niekedy v roku 1990, možno 1991 a začali ho brať veksláci, proste ľudia, čo mali prachy a nevedeli, čo od dobroty. Takto ti poviem... Ja keby som chcel zaplaviť mesto alebo krajinu heroínom, tak si vyberiem ako prvých ľudí dostatočne blbých, ale zároveň dostatočne bohatých. Tým budem najprv dávať za dumpingové ceny alebo zadarmo, a keď sa dostanú do závislosti, zdvihnem ceny a vyžmýkam z nich, čo sa dá. Keď budú na mizine, sami sa ponúknu, že budú dílovať iným, aby mali pre seba.

A: Takže by si nezačal nevinnými detičkami?

B: Prečo? Najprv sa nabalím na bohatých. A najlepšie z podsvetia, lebo tam nehrozí, že budú bonzovať. Okrem toho majú svoje kontakty. Tí už potom urobia všetku špinavú robotu, ja len budem voziť zvonku materiál. Je to špinavá hra.

A: Každý závislý potrebuje denne istú sumu peňazí. Asi nie je jednoduché zohnať denne 1000-2000 korún...

B: Niekto díluje, niekto kradne, baby hlavne šľapú.

A: Nemyslíš, že keby sa drogy nejakým spôsobom zlegalizovali, tak by tieto problémy odpadli a znížila by sa kriminalita?

B: Keby sa zlegalizovali, tak pokape veľa ľudí.

A: V poriadku, tí ľudia, ktorí chcú skapať, sa môžu prefetovať na druhý svet aj teraz. Ale keby boli drogy legálne, tak by sa vyriešila jedna dosť zásadná otázka týkajúca sa organizovaného zločinu. Drogy sú po zbraniach najväčší biznis na svete a zrazu by mafiánskym štruktúram vyschol podstatný zdroj príjmov. To by malo asi vplyv aj na zníženie kriminality, nie?

B: Kriminalita by klesla určite. Ty za tú drogu platíš obrovské peniaze, ktoré sa dajú získať len nelegálnou činnosťou. Ale netrúfam si povedať, či by legalizácia bola správna, alebo rozumná. V každom prípade by aspoň nemuseli stíhať narkomanov, ktorí majú aj bez toho dosť utrpenia. Aj keď závislosť je asi jediná choroba, za ktorú si človek môže sám.

A: A jediná, za ktorú môže ísť do basy.

B: Okrem toho legálna droga existuje -- metadon. Je to syntetický opiát, tekutina, ktorá sa podáva na Hraničnej ako náhrada za heroín. Nemá euforický účinok, ale odbúra ti bolesť a ty nemáš chuť na drogu. Lenže si závislý od metadonu, potrebuješ ho každý deň a musíš si každý deň prísť po dávku. Takže je z teba stále človek, ktorý si nemôže dovoliť ísť na dovolenku do Talianska, ale musí byť v Bratislave a každý deň musí pekne naklusať na Hraničnú a vypiť tam svoju dávku. Môžeš chodiť do roboty a žiť v podstate normálne, ale nie je to úplná sloboda.

A: Vravíš, že metadon nemá euforický účinok. Koľko trvá eufória po heroíne?

B: Vo všeobecnosti je heroín droga, ktorá neúčinkuje dlho...

A: Koľko?

B: Takto... Keď si dáš dávku, trvá asi šesť hodín, kým znovu začneš mať bolesti. Potom si musíš dať ďalšiu. Ale ten účinok, o ktorý ti ide, trvá tak polhodinu. Čiže ty po polhodine začneš byť nervózny, agresívny. Až taký, že si schopný napríklad zobrať slabšiemu dávku, ktorú má pre seba, alebo ísť niekde kradnúť... Hocičo.

A: Takže sen každého závisláka je mať tak dve kilá heroínu doma a vôbec nevychádzať von, nie?

B: Jasné. A dávať si každú polhodinu. Nie veľa, ale stále. Nechutné. Heroín je nechutný. Je to nebezpečná, nechutná droga.

A: Ty si bol závislý aj od pervitínu. Ako účinkuje?

B: Perník vyvoláva nepredstaviteľnú eufóriu. Absolútnu. Tešíš sa, všetko je fasa, svet je krásny, normálne jajkáš od radosti. Ja osobne si myslím, že to je tá najeuforickejšia droga. Kokaín je proti tomu detská hračka. Okrem toho má stimulujúci účinok, speedový efekt - šnupneš si alebo sa nastrelíš a nevieš, čo máš robiť s energiou. Vyvíjaš akúkoľvek činnosť - vysávaš, upratuješ, rozoberáš tamto, skladáš hento, zháňaš, vybavuješ, si majster sveta. A ešte k tomu je to aj halucinogén - vyvoláva halucinácie.

A: To všetko v jednom? Ako z reklamy.

B: (Smiech) Všetko.

A: OK. Tak teda halucinácie - o čo ide?

B: Pervitín je špecifický v tom, že dokáže robiť s ľuďmi hrozné veci, vie vyvolať šialenú paranoju. Treba sa mu vyhnúť, dá sa žiť aj bez toho. Poznal som ľudí, ktorí na perníkovom tripe prestáli dvanásť hodín pri dverách, pozerali cez kukátko a desaťkrát za polhodinu otvorili dvere, lebo "niekto zvonil". Alebo typická ukážka paranoidnej haluze, akú som zažil ja a veľa iných: Boli sme traja na jednom byte a ja som si išiel do kúpeľne umyť ruky. Tam som sa samozrejme zamotal - piko ti robí také veci, že sa zrazu na niečo zapozeráš, objavíš v tom nový rozmer, chvíľu na to čumíš a potom si povieš "blbosť" a ideš ďalej - po chvíli som vyšiel von a počul som, že sa vedľa o niečom bavia. Tak som si povedal, že sa skoncentrujem, vypočujem si ich a potom im porozprávam, kam som sa dostal, do akej sféry. Počul som, ako hovoria: "Ten B. mi tu nejako nesedí! Nepošleme ho preč? Robí mi zlé stavy..." a hento a tamto. Tušil som, že asi ide len o paranoidnú halušku, ale ja som dovtedy nič podobné nezažil. Vbehol som do izby a hovorím im: O čom ste sa rozprávali? Padlo aspoň raz meno B.?" Oni na to: "To akože ty? Nie! Bavili sme sa o muzike, Peťo si pozeral videokazety a tak." Vtedy som prvý raz zažil paranoidné halušky, o ktorých mi hovorili iní ľudia. Je to fakt nepríjemné. Ak si človek neuvedomí, že to je len halucinácia...

A: To sa ľahko hovorí. Asi nie je jednoduché pod vplyvom rôznych látok rozoznať, čo je reálne. Napríklad - jeden starý kamarát mi rozprával, ako počas svojho pubertálneho obdobia doma fetoval nejaké riedidlo, keď zrazu začul pred domom policajné sirény a hlas z megafónu: "Všetci, kto fetujete, vyjdite na balkón!" On vyliezol von, stál tam pár minút ako idiot a čakal, čo sa bude robiť. Nič sa nedialo, tak išiel dnu a ešte dobrú chvíľu si myslel, ako ho tí fízli osrali.

B: (Smiech)

A: Toto je sranda, ale keby počul niečo iné, mohlo sa to skončiť tragédiou.

B: Nie každý piko zvláda. Ja osobne som chvalabohu extrémne paranoidné stavy nezažil, ale ľudia na pervitíne dokážu aj celé hodiny pred niečím utekať alebo sa schovávať.

A: Myslíš si, že to nie je aj vecou osobnosti?

B: Stopercentne. Ale nezáleží to od IQ.

A: To som nemal na mysli. Skôr to, že niekto je spoločenský typ, iný má depresie...

B: Jednoznačne. Vtedy všetko vypláva na povrch. Ja som možno mal šťastie, že som si vedel "nastaviť" mozog tak, aby zobral z pika len to "dobré". Tie nepríjemné halušky som riešil tak, že keď ma napríklad počas tripu príliš otravovala nejaká bytosť, tak som ju poslal do p...

A: Moment... Bytosť?

B: Áno.

A: A ten tvor je človek alebo niečo známe...

B: Nie, je to nejaká astrálna bytosť. Nie je to nič, čo bývalo alebo je človekom. Môže to mať ľudskú postavu do tej miery, že má štyri končatiny a stojí, ale napríklad nemusí mať oči... Boli aj menšie, ktoré lietali. Raz som sa jednej uhol.

A: ???

B: Vtedy som bol sám v byte, a tak im hovorím: "Už ma neserte! Ste tu, ja vás vidím, ale teraz vypadnite!" Pozriem, a rovno na mňa letí niečo čierne. Tak som sa uhol. A takto som pristupoval aj k iným tvorom, ktorí prišli, len aby mi nejakým spôsobom znepríjemnili pohodu. Vtedy som im hovorieval niečo ako: "Dobre, vidím ťa, registrujem, ale nemám záujem, lebo nevyžaruje z teba zábava, žiadna nálada, nie si ničím vtipný ani príťažlivý, len mi tu postávaš za chrbtom. Zo mňa nedostaneš nič, moja energia prúdi úplne iným smerom. Môžeš si tu byť, ale tu aj zhniješ."

A: (Smiech) Dobre, ty si to možno zvládal, ale nemyslíš, že z takýchto stretnutí môže niekomu navždy cvaknúť?

B: Možné to je.

A: Nič netrvá večne a po čase látka prestáva účinkovať. Aké to je?

B: Čo sa týka dojazdu -- eufória sa stráca a prichádza pravý opak -- hodí ťa to do depresie. Halucinácie miznú a začínaš cítiť únavu očí. Najdlhšie pretrváva speedový efekt -- nazvime ho nespavosť -- ktorý po dobrom piku trvá aj dva dni. Riešenia ako dojazd prežiť sú dve: Buď sa znovu nastrelíš a dostaneš sa opäť do toho istého stavu, alebo to nejakým spôsobom pretrpíš a počkáš, kým účinok látky natoľko nezoslabne, že zaspíš. Keď sa zobudíš, si OK.

A: Žiadne opice -- hlavybôle, žalúdočné kŕče a podobne?

B: Nie. Ale človek, ktorý si neuvedomí, že sa má najesť, aj keď mu počas tripu nechutí, môže mať problémy. Treba aj veľa piť, lebo perník silno dehydruje. Na jednu čiaru treba vypiť liter tekutiny a aspoň dvakrát sa osprchovať, aby telo získalo vodu aj cez pokožku.

A: Koľko trvá trip?

B: Čas trvania pikového tripu sa veľmi nemení, ale mení sa jeho intenzita. Záleží od kvality materiálu.

A: Čiže neplatí, čím viac si dáš, tým to trvá dlhšie?

B: Nie.

A: Tak teda čím viac, tým ti je "lepšie"?

B: Keď už sa berú drogy, je rozumné to nepreháňať. Brať len toľko, aby si si spravil dobre, nie zle.

A: Vravíš "spraviť si dobre", ale závislosť sa tam postupne vybuduje, nie? Alebo myslíš, že sa to dá zvládať bez závislosti?

B: Závislosť od drog návykových, hej?

A: Ale veď piko je návykové...

B: Áno, perník je psychicky návykový, ale narkoman nespraví kvôli perníku to, čo je schopný spraviť kvôli heroínu. Lebo bolesti počas absťáku po heroíne sú nepopísateľné. Ťažko ti ja budem hovoriť o kŕčoch v žalúdku a o bolesti v nohách. Ty si predstavíš, bolesť brucha, ako keď máš sračku alebo pokazený žalúdok. A keď ti poviem o bolesti v nohách, tak to budeš porovnávať trebárs so svalovicou. Ale toto je o inom. Je to hrozné. Fakt hrozné. To sa nedá opísať. Celý ten fyzický absťák je strašný. A aby si unikol bolesti, tvoj pud sebazáchovy ťa ženie k tomu, že najprv predáš všetky veci, fakt VŠETKO, čo sa dá predať, a keď už nie si schopný platiť za materiál z vlastného vačku, potom beháš po známych, požičiavaš si od nich, a keď ti už nikto nepožičia, začneš kradnúť... Proste robíš všetko, z čoho sú nejaké prachy.

A: Začínaš klamať a vymýšľať si, podvádzať. Ide o zmenu osobnosti?

B: No jasné. Ja som napríklad nikdy v živote nekradol. Heroín ma to naučil. Chodil som po obchodoch a kradol.

A: Perník teda vyvoláva psychickú závislosť v tom zmysle, že sa rád vraciaš do tohto stavu?

B: Áno, ale nie je to vec, ktorá by bola neprekonateľná. Aspoň v porovnaní s heroínom. Tú psychickú túžbu po pervitíne samozrejme máš, ale dá sa zvládnuť. Povieš si, že končíš a je to.

A: OK, v tom prípade je ale možné prejsť z heroínu na perník a vyliečiť sa, nie? Dajme tomu, že nejakým spôsobom pretrpíš fyzickú závislosť od heroínu a s ňou spojené absťáky a psychickú túžbu po droge nahradíš perníkom. Ide to?

B: Áno. Nabehneš na perník a s ním, ako som povedal, sa dá prestať a si vonku z tvrdých drog.

A: Nie je to nejaké jednoduché? Takto to funguje tebe, ale poznáš aj niekoho iného, kto by sa takto dostal z najhoršieho?

B: Áno, aj niekoho iného. Lenže je tu ďalšie veľké nebezpečenstvo. Narkoman ako človek, ktorý má značne narušenú psychiku, sebaovládanie atď. a veľmi rád si niečo dáva, prejde na speedball, čo je heroín s kokaínom, respektíve u nás častejšie na pseudo speedball, čiže heroín reznutý pervitínom.

A: Ako to účinkuje?

B: Obidve sú euforické drogy, ale okrem tohto majú presne opačné účinky. Jedna ide do energie, do speedu. Ďalšia ide do pomala, do kľudu.

A: A čo to robí, v konečnom dôsledku? Rušia sa tie drogy navzájom?

B: Práve naopak. Dopĺňajú sa. A to tak, že jedna veľmi "vhodne" blokuje tú druhú. Nie si z toho grogy ako po samotnom heroíne a nie si ani taký nabudený ako po čistom perníku. Proste len sedíš, rozprávaš a zažívaš psychický orgazmus. O to horší je potom absťák.

A: Je na prvý pohľad jasné, či je človek, s ktorým sa bavíš, na heroíne alebo perníku? Spozná to na tebe človek, ktorý s tým v živote nemal žiadnu skúsenosť? Keď si niekto dá desať pív, tak to na ňom vidí každý...

B: Viem, čo myslíš. Podľa rečí ani nie. Ale keď ma dobre poznáš, mohol by si si všimnúť, že používam nejaké nezvyklé slovné spojenia alebo zrazu stratím niť toho, čo rozprávam a podobne. Pri heroíne si všimneš, že dotyčný, keď sa dá do kľudu, tak mu padá hlava, klipkajú oči, zapáli si cigaretu a nefajčí, len ju drží a tak. Okrem toho má zúžené zreničky. Naopak pri pervitíne sú zreničky extrémne zväčšené -- až skoro nie je vidieť dúhovku. Ďalší syndróm pri piku sú mierne opuchnuté ruky, ktoré chytia takú prasiatkovskú ružovú farbu.

A: Nesúvisí to s tým, že po pervitíne sa zvyšuje krvný tlak?

B: Asi áno. Pervitín zvyšuje tlak. Niekedy nedokážeš dopovedať dlhšiu vetu, lebo nestačíš s dychom.

A: Takže ľudí slabých na srdce teoreticky môže zabiť už prvá dávka, nie?

B: Asi áno. Jeden kamoš zomrel tak, že išiel autom a napálil do kaplnky pri ceste. Celé auto rozmlátil, ale príčinou smrti bol vraj infarkt. Keď nabúral, bol už asi mŕtvy. Si predstav, že ten chalan bol na perníku sedem rokov a SEDEM rokov spával tak dve-tri hodiny denne.

A: Takže po dlhodobej konzumácii môžeš v podstate zomrieť na vyčerpanie?

B: Keď si na piku, nechce sa ti spať, nemáš chuť na jedlo, len v kuse funguješ. Zoderieš si organizmus. Za normálnych okolností by si sa dajme tomu dožil šesťdesiatky, ale takto skončíš napríklad v tridsiatke. A to je o ničom.

 

"SLOVNÍK CUDZÍCH SLOV"

  • speedový efekt -- stimulačný efekt
  • dojazd -- časové obdobie, keď droga prestáva pôsobiť
  • eufória -- príjemný stav duševnej a fyzickej pohody
  • nastreliť, nájsť -- vnútrožilne si aplikovať drogu
  • čiara, kubík -- množstvo pervitínu, ktoré sa zmestí po čiaru v 2 ml injekčnej striekačke
  • sekať -- riediť drogu rôznymi prímesami
  • rúra -- žila
  • pumpa -- striekačka


HEROÍN

Polosyntetická droga diacetylmorfín. Patrí medzi opiáty, ktoré sa pôvodne vyrábali z maku. Čistý heroín je biely, na čiernom trhu sa však vďaka rôznym prímesiam predáva vo forme hnedého prášku. Heroín sa najčastejšie fajčí, inhaluje alebo injekčne pichá do žily. Na čiernom trhu stojí gram od 1000-1500 Sk.

Pouličný názov: štof, háčko, herák

Účinky: Pocity pohody, bezstarostnosti, nastáva pokojný stav podobný sneniu. Pri vnútrožilovom pichnutí sa dostavuje 10-30-minútový

"flash" -- návaly obrovského šťastia, radosti a pocit absolútneho uvoľnenia. Neskôr nervozita, podráždenosť až agresivita, pocity úzkosti, abstinenčné stavy.

Riziká a následky užívania: Najväčším rizikom je predávkovanie, pri ktorom nastáva smrť udusením. K úmrtiu môže dôjsť už po prvej dávke - zvyčajne nie je známe, aké percento heroínu a aké prímesi látka obsahuje. Aj reakcia organizmu na dávku je individuálna. Vznik závislosti: heroín je vysoko návyková droga, závislosť môže vzniknúť už po niekoľkých dávkach. Tak ako u všetkých drog podávaných injekčne, hrozí riziko prenosu infekčných chorôb hlavne hepatitíd a HIV/AIDS a pri používaní nesterilných ihiel a striekačiek môže dôjsť k infekcii krvi a zápalu srdcového tkaniva a žíl. Závislosť sa prejaví chudnutím, triaškou, nespavosťou, nechuťou do jedla, stratou záujmu o sex, podráždenosťou, náladovosťou a vôbec celkovou zmenou osobnosti. U závislých, ktorí si heroín pichajú, sa často objavujú zhnisané rany po vpichoch a vyrážky.

Abstinenčné príznaky: Nástojčivá chuť na dávku, nepokoj, nervozita, nespavosť, stavy úzkosti, triaška, nadmerné potenie studeným potom, kašeľ, výtok hlienov z nosa, kŕče, bolesti hlavy, kostí, kĺbov a svalov, zvracanie. Abstinenčné ťažkosti narastajú a svoj vrchol dosahujú asi po dvoch až troch dňoch, potom sa zmierňujú a na prijateľnú úroveň sa dostanú približne po piatom dni. Psychické nutkanie dať si dávku ustupuje približne po roku, niekedy to trvá aj dlhšie.

 

PERVITÍN

Syntetická droga metamfetamín, vyrába sa z efedrínu. Predáva sa vo forme bieleho, žltkavého alebo ružovkastého prášku, ktorý sa najčastejšie aplikuje šnupaním alebo sa po rozpustení vo vode injekčne pichá do žily. Na čiernom trhu stojí kubík (čiara)

200-250 Sk.

Pouličný názov: piko, perník, péčko, speed

Účinky: Pocity blaha, fyzickej a psychickej výkonnosti, optimizmu, zvýšená sexuálna žiadostivosť, zhovorčivosť, nadmerná aktivita, nechuť do jedla. Pri vyšších dávkach halucinácie, strata orientácie. Neskôr nespavosť, depresie, podráždenosť, nervozita.

Riziká a následky užívania: Pervitín zvyšuje krvný tlak, preto pri väčších dávkach hrozí riziko zlyhania srdca a poškodenia mozgu v dôsledku drobných krvácaní. Nebezpečná je tiež možnosť dehydratácie organizmu. Pri vnútrožilovom podávaní sa k ostatným rizikám pridáva možnosť nákazy hepatitídou a HIV/AIDS. Dlhodobé užívanie sa prejaví stratou telesnej váhy, kazivosťou zubov a vznikom amfetamínových psychóz - pocitov neustáleho ohrozenia spojených s halucináciami. Postihnutý má pocit, že je prenasledovaný, počuje hlasy, všade vidí kamery a odpočúvacie zariadenia, v okoloidúcich či známych vidí tajných agentov, ktorí ho majú zlikvidovať a podobne. Stáva sa podozrievavý, reaguje iracionálne, čo môže viesť až k samovraždám či v dôsledku "sebaobrany" k násilným trestným činom.

Abstinenčné príznaky: Fyzické sú zanedbateľné, psychické trvajú aj mesiace po skončení pravidelného užívania a prejavujú sa depresiami, smútkom a celkovým psychickým vyčerpaním.

 

DVA PODNETY NA ZAMYSLENIE, KÝM SI DÁŠ PRVÚ DÁVKU:

1. Uvedom si, že s veľkou pravdepodobnosťou už onedlho budeš odovzdávať všetky peniaze nejakému debilovi, ktorý si za ne bude užívať. A aby si ich pre neho získal, spravíš veci, o ktorých sa ti dnes ani nesníva.

2. Uvedom si, že máš reálnu šancu stať sa závislým. Ak sa tak stane, buď ťa čaká krutá liečba, alebo sa prefetuješ do hrobu. V každom prípade predtým zažiješ peklo na zemi.

Text: a 158

Späť na hlavnú stránku